Duben 2016

Tokio Hotel. Old songs.

11. dubna 2016 v 18:10 | Amabel |  Dear World
Staršie pesničky od nich, majú v sebe nepostrádatelný nekončiaci zivot - určitú živost. Ktorá vás pri počúvani, zoberie na svoju vlastnú púť a dá vam presne to, čo potrebujete.
Ten pocit, je stále rovnaký, nikdy sa nezmení.
Želala by som si, aby každý ich album bol plný zivotodárnej sily, ktorá jeho poslucháčov, fanúšikov, može podporovať a rovnako aj samotného tvorcu.

Niektoré albumy, piesne, nemajú tú silu ako niektoré, prečo? Odpoved sa skrýva v cite. Piesne, albumy, tvorené citom obsahuju v sebe niečo živé a veci vytvorené na základe rozumu, nemajú v sebe nič.

Ubehlo tolko rokov, a keď si pustím v akomkolvek rozpoložení nejakú pieseň, má rovnaký účinok, pozdvihne ma, uchlácholi, dá mi ešte via krásnej energie, viac krásnych pocitov, mam väčšiu chuť ísť vpred a tak podobne.
Nehovoriac o tom, že vo mne prebúdza neutíchajúcú rebéliu a urcité šílené pocity, ktoré sú podobné s pocitmi, ktoré mal človek na koncerte.
Chcete tam jednoducho byť, nechať sa uniesť, spievať, kričat, plakať, smiať sa, dívať sa na nich a venovať im všetku energiu.
Lenže to nejde, a jediné čo vám ostáva, je čakať, snívat, prosiť, dúfať.... o jeden deň. OPAŤ. :)

Sranda je, že by som nešla na žiaden iný koncert. Koncert ziadnej inej kapely, či speváka. Proste žiaden spevak ani ziadna iná kapela, pre mna nie je natolko podstatná aby som to chcela. Ziadna pre mna nič neznamená. Žiadna hudba - kapela somnou nerásta a nekliesnila mi cestu ako táto. Je vo mne zapísana trvalou zlatou pečaťou. Nikdy sa nestratí.
Tak asi preto. :)