Únor 2016

Zivot robotníka.

29. února 2016 v 19:03 | Amabel |  Dear World
Gratulujem sama sebe, ze som sa vpravila do tohoto zivote bežného cloveka a že dokážem pokracovat vo svojom pracovnom rytme od Januára 2015. (S dvojmesacnou letnou prestávkou)
Avšak, je toho už priveľa.

Aký som len odpor citila v puberte k tomu. Zit zauzívani, deprimujuci, nikam neveduci zivot robotníka do staroby.
Nie je už toto pomenovanie dost znechucujúce?
Bola som presvedčená, že sa mu vyhnem.
Ze sa vyhnem tomu, aby som zila smutný, neradostny zivot, aby kazdy den sa stal iba akymsi :"repeat"

Ale vuala, zivot a mocní ma dobehli a chytili na udicu.
Cakám uz len na moment, kedy s tým praštím.

Protestujem.
Proti tomu, aby mladý človek, sa zahrabal v nejakej praci z nutnosti a strávil tam svoju celú mladost. Nie je to desivé?Celú energiu miniete v práci, po práci ste schopný si s námahou vopchat jedlo do huby, dat si paličky na oci a vydržat aspon do 20.00hod, aby ste nesli spat okamzite, pretože chete mat predsa ASPON pocit, že to nie je iba praca a vy mate cas aspon na trošku realneho života. Ha Ha.

Cítim, ze ma to uplne celú dostalo. Na svoj zivot ani nemám čas. Nemám čas na nič. Práca mi berie všetko.
Zarábate peniaze, ale načo? Aby ste si zapatili byt a jedlo.
Byt v ktorom stravite prilis malo času a zvysni cas prespite.
Jedo, aby ste neumreli hladom a mohli pokracovat v zauzivanom zivote.

Kolká bieda, uboheho človeka.
Kde je radost, smiech, volny cas, konicky...???

Tak rada, by som s tým doslovne jebla. Dopriala si oddych, a našla cestu, ktorá mi toto všetko dá.
Chcem ráno vstávat v normálnom čase, chcem mat cas citat knihy, venovat sa tvorbe, chcem sa citit volna, chcem citit radost.
Uz sa viac nechcem citit, ako hnaná zver.
Chcem tak vela????

(Nie, nie je to o tom "mala si sa lepsie ucit" je to o tom, aky system je v dnesnom svete. Moj kamarat ktory je sef a ma pod sebou podriadenych, nemá volny cas, pracuje od rana do vecera... proste všetko je tak zariadene, aby clovek nebol schopny nicoho, aby nemal cas na nic, aby nemal cas sa pytat a hladat odpovede, aby nevidel, že je tu niejaka nádej, ale viete, oni nas chcu mat pod drobnohladom a aby sme hrali ich hru. Hu!)

Amabel

Životné cesty vedú...

4. února 2016 v 19:58 Dear World
...vždy tam, kam chceme. Aebo kam majú.

V živote som to mala vždy na jednu stranu ťažké a zároveň ľahké.

Ťažké na životné podmienky, negativizmus a veľmi zlú energiu v rodine, kde som sa narodila a v byte v ktorom som musela vydržať celých 23 rokov. Plus 8rokov negativizmu kríženeho sa s optimizmom. Bola som tým nasiaknutá ale zároveň vyzbrojená silou a bojovnosťou, ktoru som v takých podmienkach potrebovala.
Bolo to náročne,ale poučné.

Get busy living or get busy dying.

Ľahké na to, že sa mi priania, potreby.. dokazali celkom rychlo, niektoré až po rokoch, zmeniť v realitu.
Keď som bola o niečom vútorne presvedčená, príšlo to rýchlo. Ak som po niečom hrozne túžila o čom som vedea, že možem mať/dosiahnúť, ale velmi velmi velmi som to chcela a neustále na to myslela...trvalo to dlhší čas. Neskor som od toho upustila a možno práve preto, to po tom dlhsiom čase, nečakane konečne prislo..a možno az po tak dlhom čase to bol konečne ten spravny cas a nie vtedy, ked som po tom zalostne bažila.

Keď sa niečo také stane, uvedomím si či už v danej chvili alebo o niečo neskor s velkou radostou, že ono to konečne prišlooooo.
Som fakt veľmi stastna, že to mám práve v tomto lahke. Aj ked casto ma zmietal neskutočný strach pri určitých veciach, ktoré som chcela a o ktorých som bola presvedčená vnútorne, že to je tak spravne.. ale nevedela som ako urobit ten spravny krok a tak som opat o niečo prosila... a to sa opat stalo.
A tak konecne po dlhych rokoch čakania, si konečne dam ten dar, bez strachu..
Termín som si dala 15.03.2016 (aké pekné cislo, az teraz som si ho uvedomila...) presne po výplate.

Stop living for them and start living for YOU.

Neviem, čo ma ešte čaká, akym smerom ma to posunie, ale verím, že tym správnym a že konečne bude moj život presne taký, ako som to dávno cítila.
Snád vdaka tomu dátumu, dni muky v práci prežijem s lahkostou a velmi rýchlo ubehnu.

Please do what you love, find a way, no excuses.

Amabel.