Leden 2016

Nešťastko.

25. ledna 2016 v 19:15 Dear World
Mám pocit, že tento obrázok sa ma snaží utešiť....


Uvaznená

21. ledna 2016 v 18:21 Dear World
Kam ten čas tak rýchlo uteka?
Prečo nepočká, kym aspon stihnem sa nadychnut a chytit novy den?
Nový den, rozplíva sa ako mlha po ránu.
Tak tu stojím opat a chcem ten ďalší využít.

Každý rok si uvedomujem, ako rýchlo sa mína jeden den s druhým. Ani jeden nestihne poriadne chytit a už je fuč. Nestihnem ho využit ako som si planovala. Nestihnem ho prežit, nestihnem sa zasmiat, nestihnem nič. Akoby som permanentne nemala čas.
Bežím ako o závod uvaznená medzi pracovnym casom a bežnými povinnostami.
Ked sa konečne zastavim, vyčerpane padam do perín.

Akoby svet tam vonku, sa snažil človeka držat v zajatí. Svet nas chce v urcitom obraze a naša duša túži po inom obraze.
Ale my si nechávame puta na rukách. A očas s tou voľnou rukou robíme to, čo nám povolí.

Pamatám si ten vzdorovitý cas v puberte. Ked som sedela na posteli a prisahala som si ze nebudem ako vacsina dospelích. Nepadnem do toho ako všetci. Ja nebudem a nechcem. V tom živote čo viedla vacsina som nevidela nič. Prislo mi to strašne hlúpe. Zit takýto život. Chcela som mat svoj vlastný čas. Chcela som byt paní nad svojim zivotom. Byt spokojná a nie utrapena a utahaná. Nechcela som zit v jedom hlupom kolotoči. Bola som o tom tak presvedčená....

Až ma jedneho dna tie bežné hlúpe problemy dospelích dostali.
Možno keby som mala akúsi podporu od starších, od niekoho kto by svet videl ako ja..že by som dnes bola inde. Lenže zo všetkých stran som bola udupávaná.
Bohužial som sa postupom casu do toho akosi dostala. A už mi to prestalo vadít.
Teda neprestalo. Vždy som myslela na to, že toto nechcem, že chcem mat aj svoj čas. Chcem robit ine veci, ale ako to všetko dokopy spklbit? Zatial som na to neprišla. Musela by som byt prachata aby som si mohla dovolit sediet doma a moct sa venovat tomu comu chcem.

Ale kým ešte v sebe tieto túzby mam, musim stihnut vymanit sa z toho chaosu. Nechcem aby mi roky pribudali a jedneho dna si matne spomeniem, ze som mala iné sny ktorých som sa vzdala a nechala som aby ma svet odviedol od seba. Je to príliš desivé.
Budem bojovat za svoje dávne sny a za zivot aky je podla mna správny. Vzdy som vedela v hlbke srdca, že takto to vobec nemusi byt a ani nemá.
Držim si silno pršteky.


Dan.

My "first time"

20. ledna 2016 v 19:08 | Amabell/Dew
1. Prvá láska : 14 rokov, Johny.
2. Prvý výlet mimo KE : Svidník
3. Prvý výlet mimo SVK : Praha 15.03.2010, Berlín.
4. Prvý nick na pokeci : "Lizens" ((:D))
5. Prvá práca : Cukráren alebo predavačka.
6. Meno mojho prvého zvieratka : Beny, pudlík.
7. Prvá vec na ktorú som bola hrdá : asi až osamostatnenie..?
8. Prvá "velka" vec ktorú som si za peniaze kupila: tušim že fotoaparát!
9. Prvý veĽký zvrat v mojom živote: Dospievanie. :D
10.Prvá skupia ktorú som začala počúvat: Lunetic. Neskor Tokio Hotel
11. Prvá kamarátka na blogu : Mishell.
12. Prvá kamarátka na ZS : Soňa
13. Prvá kamarátka na Strednej skole: Evička!
14. Prvá kamarátka v práci: .........?????????!
15. Prvý piercing : Nos
16. Prvá farba na vlasoch : Blond. Ranné dospievanie :D
17.Prvá šialená farba na vlasoch: Ružová.
18.Prvá kniha ktorú som prečítala : Nikdy sa nezamiluj do učitela (tak nejako, pamatam si ju akoby to bolo včera. Mala som okolo 13rokov a s kamaratkou sme chodili do kniznice. Bola to prvá kniha ktorú som si vybrala a prvá kniha ktoru som precitala za nejaku tu hodinu a prvá pri ktoréj som sa rozplakala :D)
19. Prvá vylomenina : ostrihala som si vlasy asi ako 3 ročna? Táto vylomenina ma nasleduje dodnes! :D A predsa som sa vykaslala na karieru kaderničky! :D
20. Prvá zručnost co som sa naucila: Asi.. šitie na siacom stroji?
21. Prvá velka bolest : Ked som musela svojho skrecka nechat vonku na ulici. Vtedy som si povedala "Tak takto to bude boliet sklamanie z lasky..." NIKDY tak nebolelo...Do minuleho roka som taku bolest nepocítila.
22. Prvá krádež : Há! asi sladké z obchodu s kamoskou :D
23. Prvé myšlienky na smrť : 14-20vek života. Tažké pretažké obdobie. Never-ever.
24. Prvá kniha ktorá mi zmenila život : Tajomstvo. Následne Večné zákony and so on...
25. Prvá plastika: ......
26. Alkohol po prvý krát : 13 rokov..? OptimaKE parta... blé
27. Prvý hudobný nástroj : Gitara
28. Prvé "umelecké zameranie" : tvorba básni a hlúpostí. Trvá to dodnes. :D
29. Prvý koncert na ktrom som bola : Tokio Hotel!!!

Zatial asi tolko.... Je super, zaspominat si...:)

Život introverta.

8. ledna 2016 v 18:54 | Amabell/Dew |  Dear World
Drahý svet tam vonku.
Si mi tak vzdialený, že sa ani za mak nesnažím s tebou splynúť - zapadnúť.

Som introvert. Nespoločenský, tichý, uzavretý..
Žijem si vo svojom vnútornom svete. Od mala je to jediné čo mám, čo poznám. Preto mi ten vonkajší svet, je nejak vzdialený. Tá nepríjemne-príjemna priepasť medzi nami...
Preto s ľudmi nedokážem rozprávať.
Moj vnútorný svet je plný farieb, obrazov, šťastia, myšlienok...

Ale, akonáhle somnou niekto nadviaže rozhovor, všetko stíchne. Nie je tam nič. Akoby všetko pohltila čierna diera.
Krčovite sa snažím, čosi odpovedať, a tváriť sa, že je to úplne prirodzené. Ale nie je, je to to najneprirodzenejšie čo poznám. Jasné, zriedka sa stane, že sa viem s niekym porozpravat. Ale to je len taká vynimka.
Ja si s ľudmi ani nemám čo povedať. Ani nevidím zmysel, viesť 8hodinové dlhé konverzacie.
Iste, nájst niekoho s kým dokážete rozprávať bez prestania, byť s niekym na rovnakej vlnovej dlžke, je úžasne. Každý si nájde toho seberovného k sebe..
Ale, ja som úplne z iného súdka.

Počúvam, vidím ako sa to okolo mna hmyrí rečou. Nezmyselnou, zákernou... Vela ludí, ktorý spolu komunikujú, si vymienaju iba skarede informacie, bud rozpravaju o uplnych hlupostiach alebo iba sa vyživaju v tom ako ohováraju a zosmiešnuju niekoho. To je celé. A dokážu o tom rozprávať celú pracovnú smenu. Smejú sa taktiež na hlúpostiach.

A ja tomu nechápem. Uplne ma to opudzuje. Vela krat sa vo vnutri pohoršujem.
ALE. Priznám sa, občas aj ticho závidim. Aj sa hnevám sama na seba, že sa nedokážem s ludmi rozprávať. Aj im závidim, že sa smejú.
Ale to je len také 1%.

Nevadí mi nič nerozprávať, nevadí mi byť ticho.
Ticho vlastne nikdy nie som. To iba ostatní nevedia počúvať.
Škoda, že telepatia nie je u ľudí rozvinutá.(málinko jedincov) Iba u zvierat. Možno by to bolo lahšie.

Ja som rada, že som aká som. Nechcela by som byť v žiadnom prípade iná.
...Len si občas želám, aby som konečne našla niekoho kto je rovnaký. Kto veci vidí ako ja. Kto svet vidí, ako ja. Kto ma rovnaké ideály, ako ja.
Je na nič, byť sám. Je na nič byt "jediny". Ale nie je to katastrofa. Sme už na to zvyknutí.
Ale, verím, že v správnu dobu, stretnem niekoho.. niekoho koho stretnúť mám. Niekoho, kto nie je iba prázdnou nádobou. Niekoho kto je naplneny, žiary a má mi čo priniesť do života. Kto ma viac skúseností....

Lúčim sa.


Čo mi chýba zo SVK.

3. ledna 2016 v 19:39 | Amabell/Dew |  Dear World
Svoj život som zasvätila inej krajine. Žije sa mi tu skvele, až na to, že je trošku dalej od Slovenska a od Košíc.
(Neskôr, sa presťahujeme bližšie, ale to má čas.)
Napriek tomu, je tu deficit par vecí....

Co mi chýba zo SVK?
1.Slovensky chlieb/pečivo!!
-pečivo, ktoré maju tu, je k ničomu. Nechutí a ani nevydrži cerstve. Na druhý den, je vhodné akurát tak do koša.
2.Korbáčiky, nite, pravé slovenské syry, rôzneho druhu.
-tu som nenašla žiaden obchod, kde by to bolo k dostáni. Raz som si kupila jedne korbaciky v Kaufe a hned aj skončili v koši..Čo by som dala, za pravé slovenské lahôdky...
3. Zeleň!
Kde sa momentálne nachádzam, je nehorázne málo zelene. Všade samé kachicky, betón a tak podobne. Teraz je pravda, mam aspon za domom celkom velký, pekný zelený park. Ale inak? Biedaaaaaa. Niet nad košickú zeleň. Nad Košickú jar, jeseň. Pre mna, co milujem prírodu a zeleň.. je to pekloo. No verím, že do roka, sa budem nachádzat na mieste, ktoré je obklopené zeleňou a je tam krásny klud a vzduch! :)))


Výhody miesta kde sa nachádzam :
1. Ušetrím peniaze.
2. Môžem žit v prenajatom byte.
3. Konečne, si môžem kúpiť, co chcem.
4. Slobodááááá
5. Osamostatnenie sa a staranie sa o seba
6.Blizkosť mesta Praha.
7.Blízkosť Nemecka.

Toto je len pár bodov, ktoré ma napadli. Možno tu je toho viac, ale nejak mi to neprichádza na rozum. Tieto su také hlavné. :)