Želania sa plnia. Alebo keď "tajomstvo" funguje.

27. července 2015 v 11:55 | Am |  Dreams came true
Pamatám si čas, keď prišiel do "nášho" zapadákova nový fenomén.
Že pozitívne myslenie, že Tajomstvo.
Kamarátka mi o tom povedala, poslala link a ja som hltala každé slovo.
Bolo mi vtedy sladkých 18násť.
Pamatám si, že som sa vtedy na to velmi naladila, a každé ráno som vstala s takou užasnou naladou že ani PMS ma dalšie mesiace nezastihol. Proste to bol taký ľahký stav. No každopádne si ho už až tak živo nepamatám.
Ani neviem čo som v tom čase chcela dosiahnúť. Okrem toho aby sa do mna Bill Kaulitz zamiloval. Haha.

V tom čase som si uvedomila, že už raz pre ma vesmír, zapracoval :) Ale ja som nevedela ešte, že sa to takto proste deje. (je ale fakt, ze som sa aj za to velmi modlila)
Bolo mi 14/15násť. Vtedy ma uchvátil zvuk gitary. Uchvátil ma ten nástroj. Bol to nepopísatelný pocit vo vnútri mňa. Že som vedela, že ju musím mať a že toto je moj cieľ, moja cesta.

O gitare som však moc nikomu nepovedala. Iba som o nej snívala. Vedela o nej vlastne iba moja prvá láska.
Cez deň som počúvala všemozné piesne kde sa vynimal zvuk gitary a v noci v snoch som na gitare skutočne hrala. Vždy som myslela na to, že už tu gitaru mam, ako na ňu hrajem. Až jedného dna, mi moja laska oznámila, " kamarat ma jednu gitaru, dava ju preč lebo si kupuje inu, pýtal sa ma ci ju nechcem, ked by si ju chcela možem ju zobrať" ja som bola v tom čase fakt hlúpa, nevedela som ako to mysli, ci za nu budem musiet nieco platit, lebo financna situacia v mojej rodine bola bienda. Tak som to zahrala, že nie dakujem, vazne...
Neskor som na seba bola velmi naštvaná. Ze som tento dar, ktorý prišiel nečakane, neprijala.
Nevadí, naučím sa raz príjmať.
(Nakoniec od toho dna som musela čakať 7 rokov, kým som si ju mohla sama zadovážiť. Už mi vesmír neprial. A potom som ten sen nechala vzadu v hlave. Ale občas sa vždy vynáral. Takže toľko k tomu.)

V tom obdobi keď sa ku mne dostalo to pozitívne myslienie a tak, bol to masaker. Začalo sa mi to striedať, raz hore raz dole, raz skvelá nálada a euforia aky skvely zivot je a aky bude a na ďalší deň nálada pod psa, všetko okolo šedé, sny sa neplnili. Čo sa akože deje?
Na pozitivne myslenie som zabúdala, občas po dlhom čase, ked mi bolo opať pod psa som si to pozrela, opať euforia okolo mňa. Potom to bolo opať fuč. Vždy sa to takto striedalo.
Mala som spísané sny. Pamatám si, ako veĺmi som si veci vizualizovala pred spaním a hovorila čarovné formulky, čo sa mi vriju do mojho podvedomia. Ha ha, nebavilo ma to. Akoby som niečo nasilu naháňala a snažila sa spojit puzzle co do seba vôbec nezapadajú. Tak som prestala.
Vždy som mala nejaké sny, čo som si zapisala. Neviem ani kolko som ich vlatne mala. Ani ich nikde spísane neviem nájsť, aby som si pripomenula, či sa mi ešte niečo splnilo. Teraz nemám zapísane žiadne, iba páru v mojom srdiečku. Ale nelipnem, iba proste viem že to chcem..

Jedná vec sa mi splnila. Z mojho zoznamu, teda túto vec si najviac pamatám.
Hrozne som chcela peniaze. Určitu čiastku. Kôli tomu, že som mala dlh v poistovni čo si veselo rástol.
Veľmi som na tom lipla a myslela som na to neustále, a myslela som na strašne smiešne kraviny, ako mi pride hned šek do schránky alebo ako sa mi zázračne pripíšu na účet. Alebo že výjde von a nájdem ich na zemi.
Hahaha. Tak velmi som to chcela.
A tak velmi som to mala v určitej predstave, že to jednoducho nemohlo prísť a ani nebol vhodný čas, aj keď som chcela aby bol. Ale nevedela som od toho upustiť a nechať, nech si to príde, kedy len chce.
Presiel dlhý čas a ja som na to nemyslela ani som na tom nelipla.
Kašlala som jednoducho na to. Musím povedať že prešli tri roky, dva roky od toho, čo som to velmi chcela. Neviem si spomenut presne.
Až nakoniec jedného dňa wuala. Sedela som v aute na ceste domov a držala som v ruke obálku s peniazmi. A prepočítavala som. TY VOLE! Suma, ktorú som kedysi strasne chcela bola tam. (ale kedze som chcela byt skromnejsia, obcas som si povedala že stačí mi aj menej, Ale nakoniec som dostala tú vačšiu sumu.)
Takže konečne som si mohla vyplatiť svoje podlžnosti a ešte mi aj ostalo. Aj keď som potom pindala, lebo tie peniaze som si mohla uživat lepšie. Nevadí, hlavné že došli. ;) Díki bože, za tvoje famózne zákony.

Stali sa mi fakt vela veci, vela malých veci no moc potešujúcich, na ktoré som pomyslela, hned vypustila z hlavy a o par dni, o rok, o par hodín to prišlo a ja som ostala z otvorenými ustami, pretože som na tie veci v momente zabudla a upustila okamzite od nich. Treba niečo chcieť, ale zaroven treba vedieť to nechať plávať aby si to k vám našlo najlepšiu cestu a najlepši čas. Niektoré veci pridu hneď, ak je to možné, ine neskor. Niektoré veci potrebuju trochu vašej pomoci. Ale hlavné je, že zakaždým prídu.
(možno začnem sem zapisovať všetké malé veci co sa mi stali a ešte aj stanú)
Preto na veciach už nelipnem. A čo má prísť príde v správnom čase. Veľa krát bez mojej pomoci, pride to vždy cez ľudi.
Ja len príjmam, veziem sa a teším sa :)

Takže chodte si plánovať vašu krásnu budúcnosť, kráčajte za tým, čo chcete a nebojte sa. Všetko príde v správnom čase :)
Am.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama